☰
  • Príbehy zo strechy
  • Miesta
  • (Ne)obyčajné ženy
  • Príbehy v obrazoch
  • Všetky články
Príbehy zo strechy
instagram icon
31
dec
2019
Zdieľať:

Starý rok / Nový rok

Kategórie: Príbehy zo strechy

2019 výnimočný a úplne prirodzený. Čo sa mi všetko udialo? Neviem, pripadá mi, že som v roku 2019 vlastne nič neurobila, len som si sadla do stíhačky a nejak ním proste preletela. Pár záchytných bodov ale mám:
* Prestala som v noci dobre spávať, trvá mi to dodnes.
* Nemohla som istý čas spať na bruchu lebo som tam mala tvrdú loptu, dnes tam mám mäkký vankúš.
* Moje dieťa sa narodilo a nestala som sa ani o chia zrnko zodpovednejšia. Stále som uletenec, môj manžel mi v tom nijak nepomáha, lieta v tom so mnou.
* Uverila som lžiam (lžiam? zvláštny tvar, ale myslím ním množné číslo od slova lož), že pôjdem z pôrodnice domov chudá, ako palička. Keď ale Ďuro ukázal svojmu kamarátovi na kameru našu dcéru a potom zaostril na mňa a jeho dlhoročný priateľ sa ho opýtal, kedy budem rodiť, pochopila som, že to boli len také taľafatky.
* Schudla som počas prvých šesť mesiacov na svoju základoškolskú váhu a počas 2 mesiacov dovolenky u rodičov som sa zmenila na manželku sicílskeho pekára – krv a mlieko.
* Bola som slobodná a dnes som slobodná s prsteňom na ruke a zmeneným menom.
* Moje všivavé šteniatko sa stalo osobným strážcom mojej dcéry.
* Napísala som niekoľko príbehov, ktoré vás potešili.
* Ďalší rok som podnikala, uskutočnila svoje nové pracovné nápady. V hlave, na papieri a v šuflíku.
* Cestovala som s polročným dieťaťom 13 hodín vo vlaku.
* Ani som si nevšimla, že prešiel rok.
* Už mám spísaný zoznam darčekov na ďalšie Vianoce.
* Pár dní pre príchodom nového roku som vydržala pár minút v ľadovej vode.
* Kvôli tejto fotke som vypálila mamke na tomto krásnom obruse prskavkou malú dierku a zakryla som ju servítkou. Pri čítaní tohto príbehu sa to dozvie.

…a dnes vám všetkým, z gauča, s teplomerom v ústach prajem do nového roku, aby ste zvládli všetko, čo v danom roku zvládnuť máte. S ľahkosťou a vtipom, ale i so všetkým, čo k životu patrí.
Posledné tohtoročné slovo na záver. Chcela som sem priložiť fotku, ako stojím v červených plavkách vo vode a držím prskavku. Mala by som úzky pás, na tvári úsmev a nebola by mi zima a vy by ste si povedali…no toto, aká kočka a po pôrode a aká otužilá. Ale do tých červených plaviek sa nevojdem a hneď prvé otuženie ma zložilo pod paplón. Ale ja to aj tak skúsim znova a budúci rok tu bude fotka – ja v ľadovom jazere s kakaom v ruke.

a a
© 2021 Príbehy zo strechy všetky práva vyhradené Vytvoril Dodo ♡