☰
  • Príbehy zo strechy
  • Miesta
  • (Ne)obyčajné ženy
  • Príbehy v obrazoch
  • Všetky články
Príbehy zo strechy
instagram icon
02
feb
2020
Zdieľať:

Porozchodové blues

Kategórie: Príbehy zo strechy
Osudný deň
„Vieš, ono je to také…ja sám neviem, neviem, čo sa so mnou deje. Som inde ako predtým, začal som nový život. Darí sa mi a som šťastný…a, vadí mi na Tebe toľko vecí, časom ich pravdepodobne bude ešte viac..je to celé chaos, zmätok, také…brum – trum…ideme opačnými smermi…“
V takýchto prípadoch sa asi začne hystericky plakať, pýtať sa „prečo“, nadávať…muži však majú radšej historky ako hysterky a preto tú našu zakončujem elegantným: „rozumiem.“

1. deň – Pomáha celá rodina.

Mama (56): „ Podľa mňa drogoval, videla som mu to na očiach.“
Sestra (34): „Určite Ťa podviedol a nevedel sa s tým vyrovnať, tak to vyriešil ako slaboch, rozchodom.“
Sestra (31): „Muselo sa mu stať niečo vážne. Neumrela mu mama?“
Sestrina dcéra (11): „Prečo Ťa nechal?“
Sestrin syn (9): „Bože, ja by som nikdy nechcel byť ako Ty, stále Ťa niekto nechá.“
Sestrina dcéra (2): „Budeš mať bábätko.“
Krstná mama (56): „Skrachoval a nechcel pred Tebou vyzerať ako neschopný muž. Určite je do Teba veľmi zaľúbený.“
Kamarátka (33): „Bol to len klasický skrat. Muži také mávajú. Za chvíľu si uvedomí čo stratil, strašne to oľutuje a zavolá.“

2. deň – Umenie lieči!

Maľujem. Maľujem črepník. Cítim sa … príšerne. Do farby sa čoraz intenzívnejšie primiešavajú kvapky mojich sĺz a iných výlučkov sprevádzajúcich plakanie.

3. deň – Tažkosti s dýchaním.

V sne som videla jeho byt, jeho spálňu a veľkú čiernu machuľu. Machuľa chodila za mnou všade, kam som sa v tom byte pohla. Nakoniec si na mňa sadla, tlačila ma na hrudi, nevládala som dýchať…za svet si neviem spomenúť, kde dostať zmizíky na takéto machule!

4. deň – Odľahčenie.

Machuľa zmizla. Cítim sa ľahučká ako pierko. Mám chuť podnikať, písať, čítať, vyštudovať ďalšie tri univerzity, ísť darovať krv, zachrániť všetky túlavé mačky, spievam, cvičím…
…zisťujem kontakt na najlepšiu veštkyňu v meste.

5. deň – Sebachvála pomáha.

Veštkyni nevolám, cítim sa skvele. Som múdra a pekná.

6. deň – Sen, dobré vs zlé znamenie.

V noci som bola uňho v spálni. Čakala som ho, tajne, úplne nahá, v bruchu som mala kŕče. Začula som štrngať kľúče. Vošiel dnu, zbadal ma a veľmi sa rozčúlil. Vzal zbraň a strelil si do krku. Potom zbraň namieril na mňa a vypálil do mňa asi 20 rán. Zopakoval to trikrát a ja som celú streľbu statočne stála a trpela. Určite som si to zaslúžila.
Celá deravá, ráno v snári hľadám odpoveď na môj sen.
Pištoľ – tvoj smer je správny, čaká Ťa skvelá budúcnosť. Všetko sa vyrieši. (Som spokojná, bol to dobrý sen.)
Byť zastrelený – smútok z neopätovanej lásky. (Nie som spokojná, bol to strašný sen.)

7. deň – Alergia.

Opuchnuté oči rodine vysvetľujem ako alergiu na sny. Už druhú noc a druhý deň spotrebúvavam nadmerné množstvo hygienických vreckoviek.

8. deň – Môže mi niekto pomôcť?

V obchode sa mi prihovorí predavačka, rozzúrim sa a vzápätí sa rozľútostím. Plačem a neviem sa zastaviť. Predavačka však nepovedala nič, čo by ma malo takto rozľútostiť. Vlastne…áno…„Ako Vám môžem pomôcť?“

9. deň – Kontakt.

Vidím ho. Malý obrázok a pri tom obrázku malá, zelená gulička – je online. Srdce mi búši ako rozcválaný kôň, trasú sa mi ruky, no napokon vezmem odvahu, chytím do ruky myš, nastavím kurzor na jeho foku…Šípka sa zmení na ruku a ja ňou hýbem hore a dole. Elektronicky ho hladkám…nereaguje.

10. deň – Neozval sa.

Neozval sa.

11. deň – Neozval sa.

Neozval sa.

12. deň – Neozval sa.

Neozval sa.
.
.
125. deň – Prehodnocujem.
Nehodili sme sa k sebe.
Bol tak smiešny, keď sa snažil tancovať salsu, keď si namiesto gréckeho vína Retsina v reštaurácii opýtal Tserinu, nemal zmysle pre humor, hral sa na dôležitého, hlasno mu zvonil mobil…
Na čo si asi tak spomenul on?
Ako som si pripálila nohu o výfuk, ako som krájala cibuľu v slnečných okuliaroch, ako som mala oblečený príliš tesný overal, ktorý mi šteklil celý večer prirodzenie tak intenzívne, že pre mňa bolo ťažké sústrediť sa na čokoľvek iné…

365. deň – Vyhodnocujem.

Nedrogoval.
Nepodviedol ma.
Neumrela mu mama.
Neviem, prečo ma nechal.
Nebudem mať bábäko.
Neskrachoval.
Nebol to skrat.
Neozval sa o tri dni, ani o 23 dní. A o 364 dní, keď som to už ani nečakala, sa neozval tiež.
Na nohách mám lodičky,
v taške nosím rúž,
a v ušiach mi hrá moje,
…porozchodové blues.
a a
© 2021 Príbehy zo strechy všetky práva vyhradené Vytvoril Dodo ♡