Moje oničom
Premýšľala som nad tým, odkiaľ štartovali moje príbehy a kde sa dostali, vlastne ich autorka. A tiež nad tým, že sa dlho nič až tak vzrušujúce v mojom živote nedeje. Stretla som však dve známe, ktoré mi povedali a to dokonca nezávisle od seba, že sa moje slová dobre čítajú a že mám písať ďalej. Píšem teda v sobotu ráno tieto riadky. O čom? O ničom. O mojom o ničom.
Zdravie:
Oči som veľmi rýchlo vyliečila prostým úkonom. Navštívila som očnú lekárku, ktorá povedala, že okuliare nepotrebujem. Odvtedy už neprižmurujem a mám priam orlí zrak.
Fitnes:
Na raňajky som mala palacinky s čokoládou, ktorú som chcela roztopiť. Dala som ju do mikrovlnky a miesto polevy som mala na palacinkách hrudky čokolády, ktoré sa neprimerane lepili na ďasno.
Bývanie:
Rozlúčila som sa s garzónkou o rozlohe 24m2 a keď som sa sťahovala, susedia sa ma chodili pýtať, kde to všetko v tom mini byte bolo? Teraz som pyšné mestské dievča a prvé ráno v novom byte som mala v očiach slzy dojatia, že pred sebou mám voľný priestor a nie stenu.
Krása:
Stále sa snažím nájsť cestu na prírodné odstránenie tmavých kruhov pod očami. Synovcova kamarátka mi tipla vek 38 rokov a oboch (synovca, aj mňa) to dostalo. Ja som to na sebe nedala znať. Minule bolo ale v autobuse veľmi dobré svetlo, ja som sedela na prednom sedadle a pozrela som sa hore do zrkadla a fakt som bola pekná. Každý večer si tvár a dekolt natieram vazelínou.
Financie:
Včera mi našťastie nesedeli žiadne sandále za 80 eur a tak ich môžem ušetriť pre moje materiálne nápady. Už mi na ich realizáciu chýba len dvesto krát tisíc eur.
Moje dieťa:
Stále žijeme bez televízie, mobilu a tabletu. Je sedem mesiacov do Vianoc a moja dcérka práve kreslí voskovkami obrázky pre Ježiška. Sú na nich lietajúce morské panny a tehotné mačičky. Bežne chodí po 4, lebo verí, že je mačička.
Moje momenty:
Ešte som nemala srdce vzdať sa kočiara a tak som ho využila na sťahovanie. Plne naložený som ho pešo tlačila pol hodinu zo starého, do nového bytu.
Ako žena žijúca v meste som si kúpila bicykel s detskou sedačkou a už som aj nabúrala do jedného „nepozorného pána“. Prešla som mu po nohe a celkom sa mu to pozdávalo. Povedal, že vôbec žiaden problém. Objednala som si drevenú žehliacu dosku. Prišla na poštu a bola dosť ťažká. Keď to zbadal jeden gentleman, ktorý stál v poštárskom rade, ponúkol mi odvoz do môjho bydliska. Leila mi v aute šuškala, že chce, aby ku nám prišiel na návštevu.
Sny:
Verím, že moje sny nemajú inú možnosť, len sa mi splniť.
Domáce zvieratá:
Aj rybička, aj Cicoušek sa novému prostrediu veľmi rýchlo prispôsobili a Cicoušek pravidelne dohliada na to, aby sa rybka necítila sama.
Odkaz na záver:
Je sobota a ja idem prášiť koberce na prašiak a mám tu jednu veľmi múdru radu na záver – Udržujme si svoje „o ničom“, kdekoľvek sa vo svojom živote nachádzame.