Kto je mama?

Naozaj nad tým uvažujem. Odkedy mám dieťa, premýšľam, ako by som opísala pocit byť matkou. A je to pre mňa pocit neopísateľný. Nie neopísatľne krásny, ale neopísateľný. Pozerám na klbko spiace vedľa mňa a naozaj sa mi ťažko hľadajú trefné slová, ktorými by som stav materstva popísala. Je to pre mňa niečo tak veľmi zvláštne, že mi príde tažké vtesnať to celé do slov. Včera v noci u nás bola silná búrka. Môj obľúbený prírodný jav. Hromy, blesky, silný dážď ma vytrhli zo spánku a prebrali vo mne zopár odpovedí na otázku, kto je mama – ja, tak sa pokúsim ten neopísateľný pocit predsa len, aspoň z časti opísať.

Mama je:

♡ to čudo, ktorému môžem vrieskať do ucha a ona mi bude pokojným srdcom tisíckrát opakovať, že všetko je v poriadku

♡ tá osoba, čo na mne pácha také krivdy, ako položenie z náruče a vytiahnutie bradavky z mojich úst. Keď na to patrične reagujem, je schopná sa na mne smiať

♡ mama je ten blázon, čo v noci vstane a pustí do domu sedem psov…že aby sa vonku nebáli búrky

♡ mama je tá príjemná žena, čo ma počas búrky vybrala z kolísky a strčila pod paplón medzi nich. Nie preto, že by som sa mala búrky báť, ale preto, aby som si ju vedela v teple vychutnať

♡ je to žena, čo ma chce viesť k skromnosti a už od júna mi vyberá vianočné darčeky

♡ keď budem staršia, dovolí mi chodiť bosá, hrať sa v blate, behať po daždi

♡ „Nejedz v zime zmrzlinu, budeš chorá!“ Toto nie je moja mama. Moja mama je človek, ktorý ma nestraší, že budem chorá aj keď som vonku bez čiapky

♡ je to dobrá teta, čo mi dovolí mať veľa hračiek a nebude jej vadiť, keď ich budem rozhadzovať

♡ neviem, či je to až taká dobrá teta, lebo ma bude nútiť tie rozhádzané hračky upratať. Vraj je treba vedieť si po sebe a v sebe upratať

♡ je to víla, čo mi spieva a mňa to vždy upokojí

♡ je to bosorka, čo lieta po byte sťa by na metle, kým ja spím, aby všetko stihla

♡ mama je pohoďák, čo mi dopraje cumeľ, fľašku, prsník, teplý paplón…mama ma chce rozmaznať. Že najprv si myslela, že je dobré, aby som zažila aj trocha stresu, ale potom si povedala, že: „a vlastne na čo?“ Tak radšej zvolila to rozmaznávanie. Duševné rozmaznávanie

♡ je to môj prvý jazykový inštitút. Hovorí na mňa slovensky, maďarsky, rumunsky a samozrejme, východniarsky. Ci pana, som z teho trošku šaľena

♡ pre mamu je rodina aj akváriová rybka aj ten rododendrón zo záhrady

♡ nevidí ma, ako ekonomickú jednotku. Je jej jedno, či budem predávať v dederónovej zástere párky v Jednote alebo či budem pracovať na SAV-ke

♡ mama je človek, čo ľúbi svoju mamu, otca, sestry, sesternice, tety, ujov, netere, synovcov, psov a mačky

♡ chce, aby som mala krídla a bola slobodná

♡ mama, nie je len jedna. Je tu aj krstná mama, stará mama, druhá stará mama, tretia stará mama, krstná mama krstnej mamy. Mech plný mám

♡ len moja mama kričí na otca tak, že v polovičke svojej prózy vybuchne do smiechu

♡ moja mama ma učí, že voda je dar, že stromy sú dar, že jedlo je dar, že každý deň sú Vianoce

Moja mama by mi rada ukázala ten najpestrejší, najsnovejší, najzábavnejší život. Prosto, že každý deň sú Vianoce. Bezkapustnicové.