Keď nie si matka, nič nevieš…
Predtým, než som zisila, že čakám dieťa som sama nebola presvedčená, či deti chcem, alebo nie. Moja odpoveď na položenú otázku ohľadne detí: „Neviem, možno deti ani nechcem.“, bola v kruhu žien väčšinou prijímaná s neveriackym krútením hlavy. Ako môže niečo také žena vysloviť. Stretávala som sa so ženami, matkami, ktoré sa po narodení dieťaťa stali tými najosvietenejšími, najmúdrejšími a najúžasnejšími stvoreniami na svete. Ostatné, ktoré sa matkami z nejakého dôvodu nestali, nevedeli o živote nič, ale vôbec nič. Matky pluku dokážu zvalcovať akýkoľvek zmysel, ktorý bezdetné ženy svojmu živou dajú, pretože jediný zmysel života je dieťa. Pamätám si, keď som sedela v záhrade so susedou, počúvala ju, ako mi rozpráva o tom, ako ju všeko bolí a že už ledva čaká, kedy z nej ten malý človek vyjde von. Ja som ešte ani netušila, že deti mať môžem a nejak som pocítila, že by som možno aj chcela zažiť ten pocit, aké to je, keď ťa všetko bolí. Nikdy som však necítila, že musím mať dieťa, pretože môj život je prázdny, pretože mi niečo chýba, pretože len matka je skutočnou ženou. Na život bez dieťaťa som sa tešila rovnako, ako na život s ním.
Píšem vám, priateľky moje a ženy, ktoré čítate tieto riadky a trápite sa preto, že nie ste matkami. Mať dieťa je skutočne nádherný pocit a ja si denne premietam to, ako sme boli prvé dni v nemocnici a najradšej by som každý deň chodila do vestibulu brašovskej pôrodnice, sledovať, ako idú novorodenci domov. Je to tak krásne zvláštny pocit. Žena však nie je ženskejšia tým, že porodí dieťa. Nevie a nie je automaticky viac, ako žena bezdená. Moja lekárka je primárkou na gynekológii a nikdy v živote nerodila. Každý deň prichádza do styku s privádzaním nového života na svet, so ženami matkami. Opýtala sa ma, ako bolí pôrod, lebo ona to nevie. Keď mi kládla túto otázku, videla som ju oveľa nežnejšie a jemnejšie. Ani na sekundu som nepomyslela na to, že čo ona už len môže vedieť o živote a ako môže byť pôrodníčkou, keď sama nevie, aké to je, rodiť, byť tehotná, kojiť. Cenila som si jej úprimnosť a ľudskosť. Ženskosť nosíme v sebe stále a nezískavame ju len jazvou pôrodu. Dieťa otvára nový smer v živote, ale je nespočetné množstvo iných zaujímavých smerov, ktorými sa dá uberať, keď dieťa do života nepríde. Oslovujem ženy, ktoré sú krásne, múdre, šikovné a nie sú mamy. Ženy, ktoré vedia omnoho viac, ako matky. Ktoré zažili omnoho viac, ako matky. Ktoré pretrpeli oveľa viac, ako prebdené noci pri pretláčaní prvých zubov.
Neplodnosť, nemožosť mať deti, nechcenie detí…nesúďme sa navzájom, nekrúťme hlavami nad inými rozhodnutiami, pokiaľ nevytvárajú negativitu, zlo a len si idú svojou cestou. Tlak okolia na ženy, nematky je príliš silný a zbytočný. Život vie sám najlepšie, čo potrebujeme a to nám do života aj prinesie.
Ženy, krásne stvorenia tvaru hrušky, jablka, papriky, Venuše, sopky, tiché rieky, užívajte si svoju ženskosť v každej podobe a chvíli a keď na vás príde moment materstva a doma nemáte potomka, v Brašove je stále jeden kočiar, ktorý sa rád nechá povoziť na prechádzku. Ste vítané.
