Găluşte cu prune de la tanti Mariana

Mne sa to vždy veľmi páčilo, keď si susedia s láskou priniesli niečo fajné. Alebo prišli len tak, na malé pletky. My s tetou Marianou si tak stále niečo prinesieme a vždy sa tomu navzájom tešíme a je jedno, na ktorej strane práve stojíme. Obdarovaná, či darkyňa. My sa proste tešíme, že sa vidíme. Keď som sa minule vracala z poobednej prechádzky, teta Mariana mi dala ešte teplé găluşte cu prune – slikové gombóce – do tretice úplne po slovensky – slivkové gule. Od dverí som hneď letela do šuflíka pre vidličku, jeden gombóc mi bude stačiť, hmmmmm, hmmmmmmmm, tak ešte jeden, hmmmmmmmmmmmmmm, tak kým budem plniť úlohu večernej kojičky, ešte jeden si dám, veď Ďuro má vysoký cukor, tak jeden mu bude stačiť. Ale to sa jednoducho nedalo prestať jesť. A však čo, zjem aj ten posledný, veď Ďuro ani nemusí vedieť, že som nejaké gombóce mala a nakoniec, som predsa starostlivá žena a ako som už spomínala, on ma vysoký cukor a musím chrániť jeho zdravie. A tak sa po gombócoch len tak zaprášila strúhanka a už ich nebolo. Na ďalší deň som išla opýtať recept.
2 kg zemiakov
5 lyžíc oleja
2 vajcia
štipka soli
400 g múky
10 minút povariť vo vriacej vode, strúhanku popražiť na oleji, gombóce ešte teplé dať do strúhanky a posypať cukrom.
„Vieš, trik je v tom, že to cesto má byť vláčne a mäkké. Nedrž sa úplne presne gramáže, to cesto treba cítiť.“
Pracné jedlo, ale kuchyňa a všetko okolo nej je moja veľká záľuba a tak som si sladké jedlo vybrala na štvrtok. Mám to takto zakorenené odo dňa, kedy sme raz cez týždeň zavítali k babke a robila práve cesto na halušky s orechami. „Dnes je štvrtok, druhé jedlo bude preto sladké.“ Dodnes vidím tú červenú bonanzu a ťahané cesto na veľkom obruse. Nagymama, takto teda idem v tvojej stope a každý štvrtok robím sladký obed.
Ráno som sa vybrala k našej slivke a veruže na tom bola už s úrodou biedne a tak som zavolala, či si môžem nazbierať nejaké od tety Mariany. Môžem. Zbieram a keď som už odchádzala, tak mi zavolala, aby som si vzala koľko chcem, len nad psou búdou mám nechať slivky pre tetu Andru. Psia búda – presne konár, ktorý som obrala. Rozmýšľam, či jej ich zavesím drôtikom naspäť, či sa priznám, či jej vrátim natrhané, nakoniec sa odhodlám na, vcelku, zvláštny krok a idem porátať slivky, čo na konári ešte ostali visieť. Je ich tam ešte cez 50, ale keby to bolo málo, vrátim tie z môjho košíka. Dvakrát sa ešte otočím, aby som sa presvedčila, či som slivky dobre spočítala a idem na to.
Zemiaky sú uvarené, dcérka spí, idem špiniť kopu riadu. V tomto bode by som rada podotkla, že ja veľmi rada varím, že môj muž si myslí, že som najlepšia kuchárka na svete, že mojej susede moja kuchyňa tiež chutí, že môj pes odo mňa dňom i nocou jedlo žobre a že môj svokor si myslí, že varím príliš veľa zeleninových jedál.
Spracovávam cesto a som nadšená, veľmi sa na jedlo teším. Premietam si tohto týždňový jedálny lístok našej rodiny a trošku mi udrie do varechy, že som takmer každý deň robila niečo zemiakové. Kradnem si z varených zemiakov v šupke, potieram ich maslom, solím a popritom miesim cesto. Mám malú nádobu a zazemiakované ruky, takže vyberám väčšiu a po celej kuchyni vidieť zemiakové stopy. Plním gombóce, majú krásny okrúhly tvar. Vyváram prvú dávku a hovorím si, že zo zbytku cesta urobím šúľance na budúci týždeň. Keď mám už nakrájané šúľance, vyberám z vody prvú dávku gombócov a…vyzerajú trošku zvláštne, už nemajú taký pekný tvar. Koštujem. Vyvaľujem zrak. Zemiaky uvarené v šupke, znovu uvarené so slivkou vnútri. Takto tie Marianine teda nechutili. Ďuro kukučkuje, kedy už bude obed hotový a ja v duchu dúfam, že mu práve teraz zavolá šéf do práce a ja zbehnem kúpiť polotovarové slivkové gule a budem sa tváriť, že sú to tie moje. Nakoniec ešte dám šancu tomu šúľancovému cestu. Nanovo ho spojím, pridám viac múky a vypracujem hutnejšie cesto. Ďuro musí odísť, práve mu volal šéf…a potom, že človek je so sebou vo svojich myšlienkach sám. Zjavne nie je.
Zašpinila som
1 miska na slivky
1 miska na očistené slivky so škoricou
1 hrniec na varenie zemiakov
1 miska na šupky
1 miska na uvarené zemiaky
1 miska (väčšia) na uvarené zemiaky / cesto
1 miska na surové gombóce
1 miska na uvarené gombóce
1 panvica na popraženú strúhanku
2 denká
Uvarila som 40 kusov guliek neidentifikovateľného tvaru a silne identifikovateľnej zemiakovej chute, použila som 11 kusov kuchynského riadu, všade po kuchyni poletovala múka a uvarené zemiaky. Strávila som 2 hodiny, aby som uvarila slivky obalené v zemiakovom pyré. Obetovala som 2 celé maslá na popraženie strúhanky. Chcela som odniesť aj kamarátke, no bála som sa o jej život. Keby toto jedlo zbadala, umrela by smiechom. A to sme so sestroou zvažovali, že začneme s virtuálnym receptárom. Smejem sa.
Ďurovi naložím 5! Zje jednu a hovorí, že ďakuje, ale že už nie je hladný. Nuž, muž môj, ostáva ti aj na zajtra.
Na poobednej prechádzke opisujem kamarátke, čím som ju dnes chcela prekvapiť a napriek mojim obavám o jej zdravie má o slivku v zemiakovej kaši záujem. Nie s malou dušou, ale s veľkou dušou plnou smiechu a dobrej nálady jej podávam 5 strúhankových gúľ a prosím ju, aby nebola šetrná, lež úprimná. Večer si potom čítam jej slová.
Slivkové gombóce boli takmer, ako od mojej mamy. Ochutnám zase aj ja a fakt, skoro ako od tanti Mariany.
A tak teda, nie všetko, čo sa neblyští nemôže byť zlato.
Ešte mám zo dvadsať, ak by mal niekto cestu okolo Brašova.