Čo na to tie tvoje plecia?

Túto noc sa mi snívalo, že sa do mňa zaľúbil spevák rumunskej skupiny Carla’s Dreams. Naozaj mám rada ich hudbu aj texty a ten sen bol veľmi príjemný. Až tak, že keď som sa ráno zobudila, vôbec som nechápala, prečo som v košickej garzónke, prečo vidím vonku paradajky priviazané vlnou a čo okolo mňa robia omaľovánky koníkov. Tak mi teda prišlo v tomto melancholickom daždivom dni na um, že tu voľne preložím text jednej ich piesne. Možno sa môj príbeh dostane do bukureštských uší a v mojom sne sa znovu stretneme. Napíšem ju ako jednoliaty text, nie rozdelenú do veršov.

Hovorí sa, že žena je slabá. Áno, dovolí si byť krehká, keď je nikým nevidená. Vraj niekedy nemá silu? Nie, nie. Ako môže byť slabou, keď dokáže byť mamou. No prichádzajú dni všakovaké a vtedy stávame sa jednoslabičnými. A tie ťažké a sivé hory všetkého ležia jemne na tvojich slabých pleciach. Na tvojich slabých pleciach, rastie nám láska, bije tam moje srdce. Na tvojich slabých pleciach sú staré zrady, aj noví priatelia, je tu slnko, sú tu aj dažde. A ja, zaľúbený, sa cítim niekedy tak veľmi doma…na tvojich slabých pleciach. Rozdelila si svoju lásku tak, ako si najlepšie vedela. Darovala si sa, darovala si sa tak veľmi a nikdy si za to neprosila viac, ako pokoj, pohodu a lásku, ktorú teraz cítim. No prichádzajú dni všakovaké a vtedy stávame sa jednoslabičnými. A tie ťažké a sivé hory všetkého ležia jemne na tvojich slabých pleciach. Na tvojich slabých pleciach, rastie nám láska, bije tam moje srdce. Na tvojich slabých pleciach sú staré zrady, aj noví priatelia, je tu slnko, sú tu aj dažde. A ja, zaľúbený, sa cítim niekedy tak veľmi doma…na tvojich slabých pleciach.

Hore, dole,

schody, stres,

opäť padáš,

pomaly, predstieraš,

že necítiš,

vlny, ktoré ničia,

oslepujúcu prázdnotu.

Niekedy. Ale ty cítiš, ako…na tvojich slabých pleciach, rastie nám láska, bije tam moje srdce. Na tvojich slabých pleciach sú staré zrady, aj noví priatelia, je tu slnko, sú tu aj dažde. A ja, zaľúbený, sa cítim niekedy tak veľmi doma…na tvojich slabých pleciach. Nebo, je na tvojich slabých pleciach.

Venujem to všetkým dievčatám, ktorých plecia tieto slová precítili, vyšla im z oka aspoň milimetrová slzička, lebo vedia, že na tých „slabých pleciach nosia niekedy celý svet“ a ten svet niekedy strašne tlačí a ony sú schopné mať na perách úprimný úsmev a v hrudnom koši stále otvorené srdce.