Adventné príbehy – tretí príbeh

Už sa naozaj zvianočnieva. Z každého kúta na mňa poškuľuje tá vianočná príjemnosť.

Balím darčeky a moja dcérka mi ťahá papier, špagát, lepiacu pásku, zaujmú ju aj nožnice. Veľmi sa teším a užívam si to.

Idem do miestnych sídliskových potravín a všade cítim to príjemné teplo bytov, v ktorých sa budú variť dobroty, na ktoré ľudia nakupujú prísady. Pri pokladni zbadám tetu Svatnú, odetú tak úsmevvyčarujúco, že ešte sme ani vetu neprehodili, už sa smejem. Elegantné čižmy, tepláky, páperový kabát a čiapka s veľkým brmbolcom. Tieto módne kreácie – ide gauč do potravín, ale dá na seba divadelnú oponu sú mi také srdcu blízke. Voňajú človečinou a teplom domu. Ja mám na sebe červené ponožky so snehovými vločkami, ružové leopardie elasťáky, tmavomodré tramky a zelený páperový kabát. Ideme spolu dolu ulicou a teta hovorí, ako ju sused neustále bombarduje zdravotnými drámami svojho života, ale i života iných. Ako pás stratil už kedysi v deväťdesiatomtreťom a mal by jesť už len čerstvú májovú trávu, no on denne vypráža rezne a hranolky. Teta zo strachu, že ju vysliedi na balkóne a zavesí na ňu novú výstrahu týkajúcu sa krehkosti života sa radšej skrýva na balkóne do skrine, odkiaľ ju môže prezradiť jedine cigaretový dym. Vychutnávam si tieto susedské cesty domov z potravín.

Bola som dnes sestre pomáhať s upratovaním. Utierali sme prach, vyhadzovali sme nepotrebné veci, vysávali. Poznáte to, keď sa tešíte z uprataného bytu a potom príde domov Váš muž a krivým pohľadom hľadá všetky ponožky, čo boli poctivo rozhádzané po byte? V očiach má obavu. Nič nebude vedieť nájsť. Moja sestra stojí na písacom stole, v jednej ruke drží handru a v druhej trofej za akési športové víťazstvo. Do tváre jej stúpa červeň a o chvíľu vyzerá, akoby tú trofej práve teraz dostala po náročnom behu na dlhú trať. Zchádza zo stolíka a berie vysávač. Nie, manžela sa jej nepodarilo povysávať, veľmi rýchlo nebepečnej hadici ubzikol. Do tónov, ktoré vydáva tento upratovací vynález potom pridáva hovorené slovo. Mám pocit, že práve skomponovala skladbu, ktorá by sa mohla stať hymnou mnohých domáceprácevykonávajúcich žien. Ja a vysávač – vy a bordel. Ja a garzónka – vy a tento byt a bordel. Ja a šampanské – vy a robte, čo chcete. Počúvam ju, sledujem ju a smejeme sa. Vskutku sa zvianočnieva.

Pamätám si, keď som bola malá a trebalo mi nové topánky, novú vetrovku, novú aktovku. Ísť do mesta a kúpiť to, to bola udalosť. Všetci sme sa na to tešili. Celá rodina sme sa vybrali po stopách vecí potrebných a spoločne sme hľadali, skúšali, hodnotili a spoločne sme sa aj tešili. Keď išli Vianoce, bola to udalosť. Chystali sme sa na všetko to krásno a spoločne sme sa tešili. Najradšej mám prípravy. Najradšej mám, keď je každý deň udalosť a keď sú niektoré dni tak trošku viac udalosť. Najradšej sa teším. Na hocičo.

A tak vám prajem tretím adventným príbehom, aby ste si život nastavili, ako jednu utešenú udalosť.