Krásny deň matiek

Keď som mala 6, tlačila som po sídlisku kočiar s bábikami. Boli vždy pekne oblečené a spokojné.

Keď som mala 11, „pozbierala“ som všetky malé deti z ulice a chodila ich kočíkovať.

Keď som mala 15, chodila som miesto stretnutí s frajermi k Nati kúpať svoju prvú neter.

Keď som mala 20, šla som po meste s troma deťmi mojich sestier a veľmi pyšne som sa tvárila, že sú moje.

Keď som mala 25, mala som na zmrzline deti už 4, v autobuse mi utekali každý inou stranou a ja som bola z toho detského chaosu nadšená.

Keď som mala 30, zaspávala som s predstavou, že tlačím kočiar a v ňom mám čiernovlasé dievčatko.

…„Mamka, ja som to počula, že túžiš po dievčatko a preto som ku tebe prišla.“…

Mama je žena, ktorá o tebe snívala aj keď bola bdelá.

Mama je žena, ktorá chce, aby bol na zemi skutočný pokoj, lebo každý, kto sa v nepokoji niekde stratí je niekoho dieťa.

Mama je žena, ktorá ti povie, že všetko je v poriadku, aj keď jej srdce búši tak, že by mohlo vykopnúť dvere, pretože sama vôbec netuší, či to v poriadku naozaj je.

Mama je žena, ktorá leží na lekárskom stole a prosí o dobré výsledky, aby mala silu viesť malú ruku životom.

Mama je žena, ktorá si privinie čerstvo narodené dieťa na hruď.

Mama je žena, ktorá má pri pôrode obe ruky pripútané k operačnému lôžku a vie dať svojmu dieťaťu len jemný božtek na čerstvo narodenú tvár.

Mama je žena, ktorá zbalí jednu igelitku vecí, dieťa a odíde.

Mama je žena, ktorá ostane, aj keď sa sama trápi.

Mama chladí vriace horúčkové telo a zohrieva studené nôžky.

Mama zbúra dom a postaví nový.

Mama napečie chlieb.

Mama číta dookola tú istú rozprávku. Niekedy aj päťkrát denne.

Mama verí v zázraky.

… „V tvojom brušku bolo všetko červené. Bolo tam teplo, ale bola som smutná, keď aj ty so bola smutná. Plakala som, keď si aj ty plakala.“

Mama rozlepí obálku, vytiahne z nej papier a číta. Číta, aké je jej vysnívané dieťa a aké by malo byť. Pri niektorých vetách sa jej mierne zarosia oči, asi to ani nechce dočítať dokonca. Dievčatko ju drží za ruku a pýta sa.

… „Čo o mne teta napísala?“…

Mama papier roztrhá na drobné kúsky, čupne si k malému telíčku a s pokojným úsmevom povie: „Že si úžasné a výnimočné stvorenie.“

… „Mama? A porozprávaj mi, ako ste ma s ocom chceli.“…

„Snívala som o tebe už od malička. Kočíkovala som po sídlisku bábiky, potom som pozbierala všetky deti z ulice…“