Αύγουστος καλό μήνα

„Καλό μήνα“

To sa v Grécku hovorí na začiatku každého mesiaca. A ja som si to povedala v júni. Budem mať super mesiac a super leto. Budem si ho s Leilou užívať naplno. Hneď, ako otvorili kúpalisko sme sa vrhli do vôd chlórových a tyrkysovo vyzerajúcich. Leila odmietala vojsť do vody, lebo vraj to tu musí najprv spoznať. Mala na sebe koleso, rukávniky a vojsť do vody viac, ako po členky odmietala. Trošku som sme sa spotili aj ja, aj moja trpezlivosť. Nakoniec sa rozhodla, že si radšej dá na deke chlebík. Doma sme obidve od vyčerpania odpadli. Moje predsavzatie, že si leto užijeme dostalo miernu stopku.

„A vy nie ste unavená?“ Opýtala sa ma lekárka.

„Som, ale leto si musím užiť.“ Mám svoje zásady, hlavne dodržať slovo.

A tak som teda vďaka chorobe z bozkávania, chorobe mladistvých, mohla zostať dva týždne v posteli, schudnúť 8 kíl, byť unavená, byť podozrivá zo vzťahu s puberťákom.

Po dvoch týždňoch som sa rozhodla ísť za svojim letným heslom, ale nie dlho. Lekársku čakáreň som navštevovala častejšie, ako počas tehotenstva. Leila statočne zvládla, keď mi lekárka pichala injekciu do zadku a ja som to zvládla tiež. Obe sme poobede vyčerpané zaľahli do postele.

Júl mi dával nádej na naplnenie mojich letných „dňovužívacích“ vízií. V Budapešti som pol dňa hľadala Hősök tere, pretože som nemoderný človek, ktorý si mapky kreslí na papier a potom chodí a hľadá. A tento bod som mala zapísaný síce dobre, ulicami, ktorého ho skutočne obklopovali, ale zabudla som tam zaznačiť, ako sa k tým uliciam dostať. Vďaka za kočiar, ktorý ma zachránil pred fňukaním unaveného dieťaťa. Jedla som tu ten najchutnejší maslový croissant s pistáciovou plnkou a večer som konečne zaspávala príjemne unavená. Leila nástojila na zmene názvu hlavného mesta Maďarska. Podľa nej je to Hudapešť. Ale miniem je podľa jej minuliem a ona sama je barmanka Hebešová a v tom prípade musím piť čaj a kávu z prázdnych pohárov a nemôžem sa pritom smiať. Jaj, ľúbim ten detský svet.

Čo chcem povedať týmito zmätočnými riadkami, ktoré skáču z hraníc štátov a tém? Aha, ešte toto…v júli som sa vybrala na svoj milovaný kúsok zeme. Vedľa mňa sa stavia dom a piati muži tam usilovne pracovali, stoje miešalo betón. Spočiatku som sa hanbila, ale vravím si…a čo? A tak som  vyskackala na stenu a železným hákom, ktorý som tam našla som búrala hlinené tehly jednu za druhou. Vydržali to aj moje elegantné hodinky a už sa mi aj prst s pľuzgierom zahojil.

Ale naozaj, čo chcem povedať. Že som bola u sestry, jedla som černice, maliny, chodila som bosá, háčkovala som tašky, kúpala som sa v malom nafukovacom bazéne, dnes som si poobede s Leilou pospala, jedla som palacinky s čokoládou a džemom, konečne som nebola včera unavená a žehlila som do 1 do rána, za chvíľu sa budem prechádzať pri brašovskej pôrodnici, mám doma bordel, ale už mi to nevadí…a tak si vravím, že asi sa mi vlastne aj plní to moje pomalé užívanie si leta.