Všetky moje ženy II

Milá Lejla,

mama netušila, že raz bude matkou a že bude v sebe niekedy v živote cítiť pohyby malého človiečika. Bola si pre mňa obrovský a možno ešte väčší šok, aj keď…som to toho večera, netuším prečo, ale cítila. Ale veď šanca stať sa matkou bola vraj mizivá. Prijala som to. Začiatky boli ťažké. Možno ešte ťažšie, ako ťažké. Duša sa s tým ťažko zmierovala a telo na to reagovalo podobne. Lekári podpísali papier strachu a naordinovali lieky. Ja som tušila, že si jedna zo všetkých mojich žien, aj keď si mala len pol milimetra a dala som ti slobodu. Bez liekov a strachu sme sa snažili prijať jedna druhú a ja som nechala prírodu, nech sa s tebou dohodne, ako sa majú veci udiať. Teraz máš kilo a pol a s prírodou ste teda uzavreli dohodu, že si ťa tých 9 mesiacov postrážim. Nemám o teba strach, chcem ti dopriať slobodný život. Nemám predstavu, aká budeš, nemám predstavu, aká budem ja matka, ale prajem nám, aby sme boli slobodné v tom, čo cítime. Keď si už mala tvar človiečika, a prvýkrát som uvidela biť tvoje srdce, videla som ružovú…Lejla Ruženka.

Milá Loli,

našla som ťa na ceste v hodine dvanástej. Mala si váhu jedno kilo, vši a brucho plné červíkov. Vzala som ťa a úprimne som ťa pokladala za psa, ktorý by sa radil do kategórie VŠP (veľmi škaredý pes). Bola si nesmelá a unavená, málo si sa hrala, mala si strach o svoje jedlo a o seba. Často ma premáhala obava, že budeš agresívna, lebo na zdvihnutý hlas a ruku si reagovala hnevom. Chcelo to čas a trpezlivosť a zbavenie sa strachu, že budeš taká, alebo onaká. Povedala som si, že ťa príjmem takú, aká si a prispôsobíme tomu tvoj-náš psí život. Podarilo sa. Si rozkošná. Nevadí mi, keď mi zo šuflíka povyberáš všetko spodné prádlo, nevadí mi, keď zješ tajne večeru zo stola a nevadí mi, že z teba lietajú po izbe chlpy. Bola si mojou oporou, keď som trpela rannými nevoľnosťami. Stačilo, že si ležala pri mne a mne sa hneď uľavilo. Milujem tvoju psiu vôňu a nočné mľaskanie. Moja tigrica Loli.

Milá mama,

neprestanú ma zabávať tvoje vtipné komentáre. (Rozhovor o jóge – švagor a ja: „A to normálne cvičíš jógu, aštanga, a tak?“ Moja mamka zasahuje: „Nie, nie v tangách cvičí, v normálnych gaťkách.“) Neprestane ma tešiť, že máš stále silu a chuť pripravovať krásne rodinné oslavy, tradičnú čokoládovú tortu, že rozmýšľaš komu, aký darček a to večné „bude to stačiť?“ Vnúčatám si supernagyi, čo opraví ešte aj rozladené husle. Možno by si už mohla sedieť doma a štopkať ponožky, ale ty chodíš spievať a lyžovať a nosíš vysoké čižmy. Pamätáš, keď si raz prišla na návštevu ku Nati, ktorá bývala 10 metrov od nás a mala si na sebe tepláky, dlhý kabát a elegatné čižmy na vysokom podpätku? Mama, ty si zábava. A pamätáš, keď sme šli do mesta a ty si si až na chodníku všimla, že máš na sebe papuče? A čo to, ako si si ráno, za tmy sadla do cudzieho auta a potom, čo ťa pán upozornil, že sedíš zle, si sa začala obzerať, či si si nesadla náhodou na otcovu desiatu. Nemala si ľahkú cestu, ale nevzdala si sa a máš svoju vysnívanú rodinu. Muža, ktorý je pre teba na prvom mieste a pre ktorého si na prvom mieste ty. Nemáme rovnaký pohľad na svet, ale to nie je vôbec dôležité. Sme svoje ženy. Toto si Ty milá mama. Tvoja biela jemná koža na nohách, pod dlhou sukňou, ktorá mi bola útočiskom a pripravila ma byť útočiskom pre niekoho, kto to teraz bude pár rokov potrebovať.

Milá Nati,

naše denno denné rozhovory sú stále o tom istom, ale stále o niečom inom. Recepty, koláče, chúťky, leňošenie, knihy, muži, strasti, psy. Pohoda a vtip. Teplý chlieb a zoologická záhrada, to sú predsa srdce otvárajúce a srdce zahrievajúce Natine jedinečnosti. Mohla by si v istých situáciách zúfať, ale si nesmierne silná a inšpiratívna žena. Človek z teba cíti vždy len pohodu. Keď si ťa predstavím, cítim teplo, vôňu jedla, krv a mlieko a neviem si ťa bez tvojich nádherných kriviek ani predstaviť. Počujem ten smiech, kedy tečú slzy, vidím tie naše výpravy do sekáča, tie biznisy, kedy sme nakúpili čižmy a doma zistili, že sú obe pravé. Tie momenty, kedy sme šli všetky tri odprevadiť Gabi s malým Tomáškom do nemocnice a boli sme si tak prirodzene blízke a súdržné. Toto si Ty milá Natália. Moja najstaršia sestra, ktorá vytiahla v roku 1998 Zdravovedu, aby mi určila diagnózu, keď som ležala s opuchnutým krkom a teplotou na gauči. Moja sestra, s ktorou som, ako malá, pod teplou dekou pozerala vianočné pesničky v telke.

Milá Gabi,

moja veterinárka na telefóne. A nemá ten pes nejak príliš nabok panvu? A má ta rana tak veľmi krvácať? Prečo mi môj pes rozkúše každý týždeň nové vodítko? Gabi vie všetko. Húževnatosť by si mohla rozdávať. Organizuješ psie preteky, beháš, maratónuješ, pracuješ, chodíš do lesa v čase, kedy sa ja otáčam v posteli na druhý bok. Vybojuješ si všetko, čo chceš. Mala si v živote veľmi ťažké duševné skúšky, ale ustála si ich a posunuli ťa ďalej. Si silnejšia a krajšia. Mám v mysli tie momenty, keď sme padali od smiechu zo stoličky…nie, teraz nemyslím na to, ako ste s Nati tancovali lambádu a ja som si pri tom od smiechu zlomila kľučnú kosť. Myslím na to, ako sme maľovali obraz, a vôbec to nevyšlo podľa predstáv, ako si na Silvestra vytiahla fľašu šampanského, ktorá mala 5 cm, ako sme so starou Feliciou, v zostave 4 malé deti, pes, ty a ja, z ničoho nič zastali na kopci a chytala nás panika a záchvaty smiechu zároveň. Nemala som pochybnosti, že to nevyriešiš a dodnes nemám nikdy pochýb, že nezvládneš niečo, do čoho sa pustíš, lebo toto si Ty Gabi. A len ty vieš stále uvariť mäso, ktoré je v keli! „Dáš si mäso v keli?“ To je moja obľúbená hláška, keď sa chcem sama rozosmiať.

Milá Karla,

moje prvé „neteriatko“, ktoré som denno – denne s láskou opatrovala. Zrazu je z teba žena. Samostatná a sebavedomá. Nemám o teba najmenšie obavy, aj keď sa teraz zmietaš v ťažkom období, kedy sa sny premenili na realitu a tá nie je presne taká, aké boli práve tie sny. Aj keď ti veci nevychádzajú presne tak, ako si myslíš, že vychádzať majú, ono je to celé práve na takej ceste, na akej to byť má. Obdivujem tvoju rozumnosť a prirodzenú inteligineciu…ach, možno predsa len ten čas, ktorý som s tebou strávila má akési priaznivé dopady. Si bojovníčka, lebo si zvládla školu, kde ti duševne nebolo dobre. Nenariekaš a vo svojom veku vieš to, čo som ja objavila až teraz. Ideš svojou cestou a nehanbíš sa za svoje myšlienky, pocity, chyby, omyly, telo…moja malá Karolínka, toto si jednoducho Ty.

Milá Lulu,

môj cigánsky kvietok s očami vlčieho maku. Môj jedák, a leňoch, milovník psov a tanca. Nikto z neba učený nespadol, ale to, ako rozumieš ty psom, by mohlo znamenať, že predsa len sa tak raz za čas stane a niekto učený, alebo nadaný z neba spadne. Si zaklínačkou zvierat. Paňou kuchyne a už teraz si gazdina, ako sa patrí. Teším sa na časy, kedy ma budeš pozývať na obedy k sebe domov a potom si spolu pod dekou pozrieme nejakú somarinu, pri ktorej nemusí uvažovať ani tá najmenšia bunka v našom tele. Teším sa na chvíle, kedy naučíš Loli novým trikom (keď sa to vôbec dá) a na to, ako budeš Lejle veľká sesternica, s ktorou budete vymýšľať tie najzaujímavejšie skriňové módne kreácie. Moja víchrica Lulu.

Milá Keke,

moja krstná mama, ku ktorej som kráčala vždy s láskou. Večne plný stôl dobrôt, dom plný dobrej nálady a tepla. U Keke sme boli stále, ako doma. Ona nemá len dve dcéry, ale dve + tri. K tebe môžeme zájsť hocikedy, vždy nás privítaš s otvorenou náručou. A…máš stále studené nohy, ako ja. Toto je moja Keke, moja krvná skupina.

Milé Zuzka a Marika,

kto sa môže pochváliť tým, že má tety jednovaječné dvojičky? Predsa ja. Moje najmilšie a najobľúbenejšie dvojičky na svete. Zuza a Mara a ja, ako dvojročné zmätené dieťa…“Mama, ez is Zsuzsika, ez is Zsuzsika?“ (Mami, aj toto je Zuzka, aj toto je Zuzka?). Dnes vás už rozoznám. Marika má zázračný zápisník s receptami, kde má zapísané vtipné recepty, napr. Švej žou a za tým nasleduje hneď zoznam toho, čo treba pobaliť do Juhoslávie – nafukovačka, escajg, plynová bomba, stan…A len Zuzke sme mohli sekundovým lepidlom prilepiť odlomený zub a len Zuzka mohla prísť raz na vianočnú oslavu bez sukne. Zabudla si ju obliecť. U Mariky a Zuzky je vždy teplo domova. Už roky spolu podnikáme a vymýšľame, do čoho nového sa pustíme tohto roku. My už z toho nášho pomysleného podnikania musíme pomaly začať odvádzať daň. Moje vtipné, z chuti sa smejúce, životaschopné, šikovné dvojkotety.

Milá Babu,

kto neochutnal tvoju polievku, nevie, čo je láska. A aj iné dobroty. Milujem k tebe chodiť na návštevu a veľa sa s tebou smiať. Jesť teplé vajíčka od domácich sliepok a čerstvo odtrhnutú paradajku. Ktorá teta na svete by si obliekla kvôli svojej neteri vestu veľkosti XS, aj keď to ani zďaleka nie je jej veľkosť? Jedine moja teta Babu, chodiaci diár na dátumy, žena plná dobrej nálady, života a dobrého jedla.

Milá Clélia,

moja teta, ktorá vôbec nemala ľahkú cestu životom, ale je tu, plná života a energie a chuti užívať si svet. Cítim radosť, keď viem, aká si silná a čo všetko si dokázala prekonať a samozrejme, veľmi mi u teba chutí. Moja teta Clélia.

Milá nagymama,

máš 86 rokov (prepáč, ak som ten vek netrafila presne, mala som sa opýtať Babu, ona vie všetky čísla s minútovou presnosťou). Stále čítaš, háčkuješ a mala si odvahu opustiť v tomto veku svoje zázemie a to, čo sa roky nazývalo tvojim domovom. To, kde vyrástli tvoje deti, kde k tebe na jablkový koláč chodili tvoje vnúčatá, to, kde si pestovala všetku zeleninu sveta. Veľmi veľa si toho zvládla a život ti určite nenosil raňajky do postele. Ani nedeľné koláče neboli často na stole a predsa si v sebe našla neuveriteľnú silu ísť stále ďalej. Teším sa, že ti doprajem kočíkovať pravnúča od najmladšej vnučky.

Milá teta Marika,

toľko energie, koľko som z teba vždy cítila by ma dokázalo naplniť na celý mesiac. Veľmi rada som k tebe chodila, aj ako dieťa, aj teraz. Tvoja chuť a energia žiť je neuveriteľná a napriek všetkému, čo ťa v živote stretlo si jedna svetelná guľa života. Vtipné príbehy, vtipné pesničky, Šedzi muha na scene, výlet na Kojšovku v dederónových šatách v treskúcom mraze, zachránené hlasivky, zdravie mojej prvej sestry, energizujúci smiech. To si ty teta Marika, sestra mojej nagymamy, krstná mama môjmu otcovi a jeho sestrám.

Takmer v každom odseku spomínam jedlo, tak by som si k svojmu vlastnému vyznaniu ešte mohla pripísať „pažravá“…

Ale rada by som ešte oslovila pár výnimočných žien, moje sesternice: Katku a Mucu, Martinu, Peťu, Anna Máriu, manželky mojich bratrancov: Ľubicu, Alenku, Mimu, Zuzku. Ich dcéry: Miu, Leušku, Petru, Karinku, Evku, Stelku. Moje kamarátky: Stanču, Zuzu, Ági, Ramonu, Biancu, tetu Marianu, Žanetu, Sziszike, Dominiku, Deni, Lucku, Tatianu, Ingi, Veroniku, Anku, Niki a Drahušu. Moju švagrinu Meli a jej dcéru Ingrid, moju svokru Etelku a všetky ostatné inšpiratívne ženy. Prajem vám farebný život plný života.