Dvadsaťštyryhodíndenne

Ešte predtým, než na svet prišla moja vlasatá prísavka som uvažovala nad tým, koľko hodín by mal trvať deň ženy. Nerada delím ženy na matky a nematky, ale z časového hľadiska, si sama sebe odpustím, že som tak učinila. Je pol jednej, čas obeda. Mám na sebe nočnú košeľu, dvakrát naopak. Naruby a naopak.Vlasy mám v gumičke odvčera. Na hrudi mi leží 52 centimetrový tvor. Prerušujem písanie, vyťahujem vysávač, vyťahujem sople, vyťahujem prsník. Kojím, napíšem pár riadkov, prerušujem písanie. Moje dieťa ma musí držať za prst. Začína mrnčanie, mením plienku a aj keď som sa zaprisahala, že nebudem fanúšikom Spievankova, opakovane vyspevujem, že do Popradu ide vláčik. Ide už tolko slovných kilometrov, že už isto došiel aj z Brašova do Košíc. Je pol druhej. Moje nohy zatiaľ šokoval pohyb – presun z postele do komory, kam kráčali pre vysávač. Toľko dnes merali pohybu. Opäť prerušujem písanie a kojím, polohujem na grganie, mením nočnú košeľu, prezliekam dieťa. Som hore od pol šiestej, spresním. Mám od pol šiestej otvorené oči, ale naďalej som v akomsi opare spánku. Prešla tretina dňa a zatiaľ sa mi podarilo zopakovať ti rovnaké úkony. Kojenie, prebaľovanie a polohovanie na grgnutie. Ako správna žena by som mala mať za sebou už niekoľko druhov aktivít. Venujte sa sama sebe. Nájdite si čas na seba. Cvičte aspoň 20 minút denne, prechádzajte sa aspoň 20 minút denne, jedzte obed aspoň hodinu, cvičte tvárovú gymnastiku aspoň 20 minút denne, choďte na prechádzku, aspoň na 20 minút denne, varte každý deň čerstvé jedlo, nájdite si čas na rodinu a priateľov, perte, žehlite, váš manžel ocení plný žalúdok a poriadok v dome…Koľko hodín by mal teda trvať jednoduchý deň ženy, aby sa doň zmestilo úplne všetko? Ranná jóga, studená sprcha, prechádzka so psom, čítanie, práca, varenie obeda, nákup, prechádzka so psom, tvárová gymnastika, kegelove cviky, kardio cvičenie, večerná jóga, prechádzka so psom, háčkovanie, alebo iná kreatívna činnosť, príprava večere, teplá sprcha, jedenie večere, masáž manžela, večerná meditácia, výdatný spánok. Keď sa do toho všetkého privtelí malý človek, do jednotlivých aktivít treba vtesnať ešte kojenie, prebaľovanie, niekoľkonásobné prezliekanie, kočíkovanie, uspávanie. Môj kojenec má akési podmienky pre svoju existenciu. Medzi tie najzákladnejšie patrí: prsník v bezprostrednej blízkosti, kŕmenie v akejkoľvek hodine, teplo matky, pohybujúci sa kočiar. Ak nie je splnená niektorá z podmienok, nastupuje rev, takže si radšej dobre premyslím, či tieto stanovené podmienky odignorujem, alebo ich radšej splním.

Akoby mal teda vyzerať môj deň:

06:00 – budíček

06:10 – 07:10 – ranná jóga v tráve pokropenej rosou za východu slnka

07:15 – studená sprcha + ranná hygiena

07:35 – príprava raňajok

08:00 – 08:30 – raňajky + kŕmenie dieťaťa

08:30 – 09:00 – zabávanie dieťaťa – Ide, ide vláčik, áno + ranná rozcvička malého telíčka

09:00 – 10:30 – prechádzka s dieťaťom a so psom

10:30 – 11:00 – pranie, čítanie

11:00 – 12:30 – varenie obeda, kočíkovanie jednou nohou, kojenie

13:00 – 14:00 – obedovanie

14:00 – 14:30 – umývanie riadu, vešanie prádla, kojenie, uspávanie

14:30 – 15:00 – tvárová gymnastika + tvárová masáž

15:00 – 15:30 – polhodinová siesta

15:30 – 17:00 – prechádzka so psom a dieťaťom

17:00 – 17:30 – kojenie, uspávanie

17:30 – 19:00 – večeré cvičenie, večerná jóga, príprava večere

19:00 – 19:30 – večerná sprcha, kŕmenie psa, príprava na večerné kúpanie dieťaťa

19:30 – 21:00 – cvičenie s dieťaťom, kúpanie, kojenie, uspávanie

21:00 – 22:00 – háčkovanie, večerná meditácia, písanie, čítanie

22:00 – hrátky pri červenom svetle, čas neobmedzený

polnočné kojenie a potom už len spánok do rána bieleho.

Zabudla som do programu vtesnať osem hodín práce, takže ženský deň s malým dieťaťom a prácou by mal trvať 32 hodín.

Môj ozajstný deň má od tohto vyššie popísaného veľmi, veľmi ďaleko. Väčšinou som v pyžame, ale často aj, len v spodnom prádle. Ráno vstanem, pozerám na malú kojacu sa hlavu a keď dvihnem pohľad, vonku je už šero, lebo prišiel večer. Behám po dome, nie klamem, nebehám po dome, väčšinou sedím na posteli, lebo keď sa vzdialim na pár metrov, moje dieťa spustí alarm. Varím veľmi rýchle jedlá a jem s myšlienkou, že moje dieťa sa určite hneď zobudí a bude plač. Pozerám ženy, čerstvé viacdetné matky na sociálnych sieťach a divím sa, ako dokážu vyzerať tak krásne. Ja som si ešte nemala, od pôrodu, odvahu spraviť fotku. Naša spálňa vyzerá, ako po explózii skladu s detskými vecami. Keď si vyberám z možností, čo urobím, keď Leila zaspí, väčšinou sa k ničomu nedostnem, pretože zaspím tiež. Minule som mala celkom úspešný deň a veľa vecí som stihla. V pokoji podvečera som sedela na stoličke a uvažovala, či si radšej pôjdem oddýchnuť, alebo ešte niečo narýchlo spravím v kuchyni. Hovorím si, spravím niečo v kuchyni, veď oddychovať budem v noci. Lenže ja som zabudla, že v noci idem na tretiu šichtu – do nočnej, takže oddychovať budem najskôr o tri roky. Lenže o tri roky budem mať možno ďalšie dieťa ďalšie šteňa z ulice, takže si oddýchnem najskôr o desať rokov. Doteraz som mala krásnu výhovorku šestonedelia, ale od pondelka mi končí ozdravovací pobyt a sama pred sebou sa budem cítiť zle, keď budem v tomto chaotickom režime pokračovať ďalej. Takže od pondelka stojím ráno o šiestej na hlave v orosenej tráve a ty, dieťa moje prvorodené, nastupuješ na tvrdý režim.