40

1984, plač novorodenca sa chlmeckou pôrodnicou šíri.

1985, už spraví pár krokov, od mamky k ockovi a späť.

1986, dvakrát ju núkať netreba. Všetko chce zjesť.

1987, nastupuje do škôlky, ktorú navštívi v celkovom počte dní, JEDEN.

1988, plače pri pohľade na tvár plnú kiahní. „Krása moja vráť sa, poď sem.“

1989, doma bez mamky je smutno a ťažko. Vyliečiť ju chce vedieť.

1990, dalmatín sediaci v krabici od banánov sa súčasťou rodiny rozhodol stať.

1991, v škole sedieť sa jej nepáči, keby mala slobodu chodiť po vonku, keby len…

1992, poobede ešte spí, večer chodí na balet, domov sa vracia, keď už je tma.

1993, so Stančou vonku celé dni zariaďujú. Domami sú im stromy a kry.

1994, stále rodičom s prosbou o kočiar pre bábiku uši píli.

1995, milovaná sestra odišla do Anglicka a veľmi chýba. „Nati, vráť sa rýchlo späť.“

1996, objaví v sebe spevácky talent a v Zlatej bráne spievať má tú česť.

1997, poznámky za vyrušovanie, chichotanie. Prejde takto mnoho dní, nie len jeden.

1998, bodkovaný, milovaný pes leží na chodbe bez pohybu. „Dally, už nikdy Ti nahnevane nezakričím: POĎ SEM!“

1999, čerstvo narodené bábätko. Do rodiny zavítal nový člen, opäť.

2000, dostáva dvojku zo správania. Nespravodlivo. Asi žije na planéte opíc.

2001, ďalšie dieťa prichádza a bude to chlapec, v drogérii kupuje modrý hrebeň.

2002, konečne končí gymnázium a školská dochádzka. Maturitu úspešne za sebou má.

2003, ďalší synovec sa na svet pýta. V rodine sú teraz malé deti tri.

2004, v uniforme letušky sa európskym nebom hmýri.

2005, vysokoškolského štúdia sa jej zachcelo. Košice volajú ju späť.

2006, študovať dva ročníky naraz? Dá sa to, len treba zatnúť päsť.

2007, medzi detské kruhy neterí a synovcov pridáva sa ďalší člen.

2008, krása Grécka a prvá jazda na mopede ju hodí o zem.

2009, začína Srba Nikolu ľúbiť a spoznáva význam slova krevet*.

2010, na mopede spolu, cesty Belehradu rozhodnú sa prečesať.

2011, teraz tu bol…obrovská strata…po duši behá jej mráz.

2012, skúša, skúša, ale na „ľúbiť znova“ ešte odvahu nevie nájsť.

2013, bakalárske štúdiá úspešne ukončuje…už zas.

2014, cestuje do Brašova, vedie ju tam vnútorný hlas.

2015, na promočné žezlo je jej opäť umožnené ruku klásť.

2016, na pozíciu učiteľky nastal v tomto roku čas.

2017, žije v Nemecku a celé je to tu „ Super Spaß“.

2018, ne-u-ve-ri-teľ-né, ale v bruchu jej malý človiečik začína rásť.

2019, naliate prsia, zošité brucho, únava. Kde silu chodiť po vlastných nájsť?

2020, najkrajšie obdobie života, len keby netrebalo toľko vstávať.

2021, netušila som, že všetku lásku skrz vlastné dieťa raz rodičom „splatiť“ viem.

2022, na košickom letisku čakajú tri sestry, či z dovolenky vrátia sa rodičia v počte jeden, či dva.

2023, urobí veľký krok, tajne si kúpi pozemok.

2024, radosť nad vlastným pestrým životom, sa jednou košickou garsónkou šíri.

 

Krevet* – posteľ srbsky